Mnoho žiakov v našich školách je uvedomelých a svedomitých. Vedia, na čo chodia do školy a prečo sa učia. Samozrejme sú aj takí, pre ktorých je učenie nevyhnutnou povinnosťou.
Aj prístup k vlastenectvu majú žiaci rôzny. Tí žiaci, ktorí sú aj teraz " vlastenecky " uvedomelí, hranie alebo spievanie štátnej hymny a štátne symboly v triedach prijmú rozumne, s nadhľadom. U nich sa to vlastenectvo formuje akosi " samo " a učiteľovi k jeho formovaniu stačia doterajšie postupy a prostriedky. No a tí žiaci, u ktorých by sa malo zvýšiť aj niečo iné, nielen národné povedomie, to budú chápať ako čosi nanútené. Samozrejme to budeme my, rádoví učitelia, ktorí si schytáme ich nevôľu a všetky prejavy ich vzdoru. Je samozrejmosťou, že poslaním učiteľov je pôsobiť na vedomie žiakov, naučiť ich správať sa vlastenecky a motivovať ich k tomu, aby každý deň, a javí sa, že hlavne v pondelok s nadšením chodili do školy.
Predpokladám, že kompetentní, ktorí budú zákon na podporu vlastenectva na školách schvaľovať, chodili do školy v minulom storočí. Navrhujem, aby sa pred svojím rozhodnutím išli pozrieť do niektorých škôl a oboznámili sa s ich problémami, nielen finančnými.